Na tejto stránke: Kontakt na starostu obce Rabča | Právne vymedzenie starostu obce Rabča | História richtárov, ... starostov

This SlideShowPro photo gallery requires the Flash Player plugin and a web browser with JavaScript enabled.
Táto SlideShowPro foto-video prezentácia zo života obce Rabča vyžaduje flešový prehrávač a vo webovom prehliadači treba mať povolený Javascript.

Ing. Július Piták, starosta obce Rabča

Mobil – starosta: 0903/538 529, 043/28 121 20

Telefón – sekretariát – Mgr. Eva Grancová: 043/55 942 11, *043/55 942 19

E-mail: starosta@rabca.sk, alebo nepriamo cez podateľňu Obecného úradu v Rabči: podatelna@rabca.sk

Právne vymedzenie starostu obce Rabča

Starosta obce

Obec zastupuje starosta obce. Predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom obce je starosta. Funkcia starostu je verejná funkcia. Predpokladom na výkon funkcie starostu je získanie aspoň stredného vzdelania. Funkčné obdobie starostu sa skončí zložením sľubu novozvoleného starostu. Spôsob voľby starostu upravuje osobitný zákon.

Starosta skladá sľub, ktorý znie: „Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem riadne plniť svoje povinnosti, ochraňovať záujmy obce a Slovenskej republiky. Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy budem pri výkone svojej funkcie starostu uplatňovať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.“

Starosta je štatutárnym orgánom v majetkovoprávnych vzťahoch obce a v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov obce; v administratívnoprávnych vzťahoch je správnym orgánom. Presné právné vymedzenie funkcie starostu obce vymedzuje zákon O obecnom zriadení č. 369/1990 Zb. v platnom znení.

Ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany u starostu obce. Umožňuje mu to § 5 Občianskeho zákonníka (OZ).
V ňom sa píše: „Ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Tým nie je dotknuté právo domáhať sa ochrany na súde.“ Ochrana podľa § 5 OZ je výnimkou zo  všeobecne platnej zásady, podľa ktorej ochranu proti tomu, kto ohrozí alebo poruší právo, poskytuje zásadne súd.
Predpokladom poskytnutia predbežnej ochrany v zmysle § 5 OZ zo strany obce je, že zrejmý zásah do pokojného stavu trvá, alebo ak hrozí nebezpečenstvo jeho opakovania. Príslušnosť obce je daná miestom, kde došlo k zásahu do pokojného stavu.

Starosta obce nerieši a ani nemôže riešiť v súvislosti s uplatnením postupu podľa § 5 OZ právne otázky konkrétneho prípadu. Rieši iba skutkové otázky, pričom vychádza zo skutkového stavu, aký tu bol pred zásahom do pokojného stavu. Starosta obce sa má snažiť o obnovenie pôvodného pokojného stavu.

História richtárov, ... starostov

Zoznam richtárov, notárov, prisažných … starostov obce Rabča

V období od založenia obce do roku 1774 (do zavedenia platil inštitút dedičných richtárov. Richtármi boli potomkovia šoltýsa Jána Ramzu, ktorí prijali prímenie Rabčanský. Tereziánsky urbár zaviedol inštitút volených richtárov.

1564 –  1604:
richtár – Lazar Rabčanský (v roku 1604 Rabču vypálili žoldnieri zemana Štefana Bočkaja), Lazar z Rabče odišiel;
1608 – 1620:
richtár Ján Ramza z Horného Štefanova;
1624 – 1626:
richtár Martin Klepeň Rabčanský;
1662:
richtár Ján Rabčanský;,
1667:
richtár Ján Rabčanský;
1672 – 1677:
Michal Rabčanský;
1690:
richtár Martin Ramza Rabčanský;
1715:
richtár Ján Kaňačik Rabčanský;
1766:
richtár Matej Bartkoviak;
1770 – 1777:
richtár Martin Rabčanský (mal prímenie Galgaňák);
1796:
richtár Martin Galgaňák Rabčanský;
1797 – 1800:
richtár Martin Kovalčík Miškovjak,
1800 – 1816:
richtár Juraj Heretík;
1817:
richtár Juraj Heretík (v rokoch 1808 – 1820 bol aj sirotský otec – obecný tútor v Rabči);
1818 – 1823:
richtár Juraj Rabčanský (mal prímenie Gleťák);
1824 – 1826:
richtár Ondrej Piták;
1827 – 1829:
richtár Ondrej Piták;
1831 – 1833:
richtár Martin Oršuliak;
1833 – 1836:
richtár Matej Belkoťák (Belkotiak);
1838:
richtár Ján Piták;
1843:
richtár Ondrej Gluch;
1848 – 1850:
richtár Ondrej Pilarčík;
1851:
richtár Jakub Žitniak;
1857:
richtár Ondrej Pilarčík;
1859 – 1861:
richtár Jozef Kumor;
1862 – 1865:
richtár Ján Stas;
1866 – 1871:
richtár Ján Šurin;
1872 – 1881:
richtár Jozef Pacholský, podrichtár Pavol;
1895 – 1896:
richtár Jozef Pacholský, zástupca richtára a notár Ján Šurinčík;
1897 – 1902:
richtár Jozef Jagnešák, zástupca richtára a notár Pavol Kudjak;
1903 – 1908:
richtár Jozef Rakyťák, podrichtár a notár Ján Svetlošák;
1909 – 1914:
richtár František Jagnešák;
1918:
Ján Tarčák;
1920 – 1931:
starosta Pavol Labudjak;
1932 – 1934:
starosta Ján Kecera, kanonik a rímskokatolícky farár v Rabči, zástupca starostu Pavol Labudjak;
1934 – 1936:
Pavol Kudiak;
1936 – 1940:
starosta Ján Labudjak;
1940:
starosta Pavol Staš;
1941:
starosta Pavol Kudiak;
1942 – 1945:
starosta Ján Labudjak, v rokoch 1942 – 1945 sa nazýval vládny komisár.
V čase Slovenského národného výboru sa na dedinách utvárali Revolučné miestne národné výbory (R MNV). Po potlačení povstania a ústupe partizánov do hôr, R MNV pracovali v ilegalite.
V Rabči založili R MNV dňa 29. augusta 1944 – jeho predsedom bol Emil Gazdík;
1945:
predseda Miestneho národného výboru (ďalej len MNV) Eugen Buzna (učiteľ);
1946:
predseda MNV Štefan Piták (do júna 1946);
1946 (od júna) – 1947:
predseda MNV Ján Labudjak, podpredseda Ján Ratica;
1948 – 1949:
predseda MNV Ján Kovalíček;
1950 – 1951:
predseda MNV Ján Ratica;
1952:
predseda MNV Ján Maťuga;
1953:
predseda MNV Ján Maťuga;
1954:
predseda MNV Ján Maťuga;
1955 – 1956:
predseda MNV Ján Maťuga, podpredseda Ján Šurin;
1957:
predseda MNV Ján Maťuga, podpredseda Ján Šurin;
1958 – 1959:
predseda MNV Ján Maťuga, podpredseda Ignác Randiak;
1960 – 1969:
predseda MNV Pavol Šurin;
1970:
predseda MNV Pavol Šurin;
1971:
predseda MNV Ján Maťuga;
1972 – 1985:
predseda MNV Ján Maťuga;
1. 1. 1986 – 14. 6. 1986:
predseda MNV Jozef Ratičák;
1986:
predseda MNV Dušan Piták;
1987 – 1990:
predseda MNV Dušan Piták, od 28. 2. 1990 podpredseda – Ing. Vladimír Briš
1990:
starosta obce Dušan Piták, od 7. 12. 1990 zástupca starostu – Ing. Vladimír Briš do 1. 4. 1991;

Spracovala PhDr. Soňa Maťugová

1990 – 2002:
starosta Dušan Piták, od 7. 12. 1990 zástupca starostu – Ing. Vladimír Briš do 1. 4. 1991; od 1. 4. 1991 zástupca starostu Anna Skočíková a po vzdaní sa funkcie od 28. 2. 1992 bol zástupcom starostu Jozef Iskierka; od 25. 8. 1995 bol zastupcom starostu Ján Chromek; od 15. 1. 1999 bol zástupcom starostu Ing. Juraj Ratica
2002 – 2006:
starosta Dušan Ratica, do 3. 1. 2003 bol zástupcom starostu Ing. Juraj Ratica; od 3. 1. 2003 – zástupca starostu Ing. Karol Sahuľ.
2006 – 2010:
starosta Dušan Ratica, od 29. 12. 2011 zástupca starostu Ing. Karol Sahuľ.
2010 – 2014:
starosta Dušan Ratica, od 16. 12. 2011 – zástupca starostu Ing. Jozef Kovalíček.

Doplnil Ing. Vladimír Briš